Budmerický kaštieľ s krásnym anglickým parkom je dominantou obce Budmerice a obľúbeným miestom nielen pre domácich, ale aj pre návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia.
Severozápadne od obce Budmerice v Lindavskom lese na mieste bývalého majera a pasienkov ho postavil v rokoch 1888 – 1889 gróf Ján Pálffy so svojou 16-ročnou manželkou Alžbetou, rod. Schlippenbachovou, s ktorou sa v tom istom roku oženil. Nakoľko majiteľ bol veľký milovník poľovačiek, pôvodne slúžil ako poľovnícky kaštieľ. Autorom projektu bol známy viedenský architekt Franz von Neumann.
Budmerický kaštieľ je z viacerých slohov
Táto kultúrno-historická dominanta Budmeríc ponúka kombináciiu viacerých slohov. Tie vychádzali z renesančných vzorov zámkov na Loira vo Francúzsku s množstvom menších vežičiek a štítových vikierov. Celá fasáda stavby je horizontálne členená a kaštieľu dominuje vysoká veža nad vstupným portálom s vyhliadkovou ochodzou a hodinami umiestnenými v jej štíte. Vchod do kaštieľa riešili monumentálnym schodiskom. Nad ním sa vynímajú umiestené dva erby pôvodných majiteľov Jána Pálffyho a jeho manželky, s letopočtom datujúcim stavbu.
Zvonka architektúra kaštieľa nadväzuje na staré umelecké slohy. Interiér kaštieľa je ale riešený v duchu najmodernejších kritérií bývania na sklonku 19.storočia. Nachádzalo sa tu centrálne vykurovanie i výťah na jedlo, niekoľko schodísk. Vnútorné zariadenie zhotovili na konci 18. storočia a v 1. polovici 19. storočia.
Kaštieľ je obklopený anglickým parkom
Kaštieľ je obklopený prekrásnym anglickým parkom s významným prírodno-krajinárskym významom. V tesnej blízkosti parku, na ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu, dal gróf Pálffy postaviť kaplnku Panne Márii Lurdskej. Tá tam stojí dodnes.
Po smrti Jána Pálffyho v roku 1934 sa stal dedičom kaštieľa jeho jediný syn Pavol, ktorý kaštieľ premenil na akési centrum spoločenského života. V kaštieli často organizoval spoločenské stretnutia a poľovačky.
V 1945 sa Budmerický kaštieľ stal majetkom štátu
Po emigrácii posledného majiteľa v roku 1945, sa Budmerický kaštieľ stal majetkom štátu.
V rokoch 1946 a 1986 kaštieľ upravovali a slúžil až do roku 2011 ako Dom slovenských spisovateľov za účelom rekreácie a na tvorivú činnosť slovenských umelcov. Stalo sa tak zásluhou rodáka z Budmeríc – básnika a novinára Rudolfa Fábryho a Laca Novomeského.
Platnosť nájomnej zmluvy Literárneho fondu skončilav roku 2011, pričom sa otvorila otázka výšky nájomného, ktoré bolo podľa Literárneho fondu neadekvátne vysoké. Ministerstvo školstva odmietlo ustúpiť, pričom ostala otvorená otázka ďalšieho fungovania kaštieľa.
V súčasnosti je v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR ako jeho účelové zariadenie, prevádzku expozície, jej ideovú i odbornú prípravu zabezpečuje Slovenské národne múzeum – Múzeum Červený Kameň. Je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyčlenilo finančné prostriedky na rekonštrukciu a obnovu kaštieľa, s ktorou sa začalo v roku 2014. Na jeseň 2015 bol kaštieľ v Budmericiach čiastočne sprevádzkovaný.
Zdroj: Obec Budmerice
